Příjem(né)

Hra Jiřího Dienstbiera Příjem voľne nadväzuje na hru Václava Havla Audience, ktorá zachytáva absurdný príbeh intelektuála Vaňka (alterego Václava Havla), núteného pracovať v pivovare. Tam sa stretáva s postavou Sládka, svojho nadriadeného, nie príliš inteligentného človeka, ktorý ale disponuje mocou. Dej sa odohráva v Sládkovej kancelárii. Príbeh Dienstbierovej jednoaktovky zachytáva stretnutie rovnakých postáv, no v prostredí kriminálu, kam sa obaja dostali. Vzhľadom na to, že mi chýbal kontext pôvodného textu a nemám znalosť niektorých historických súvislostí, či spomenutých osôb, necítim kompetenciu pre kritické hodnotenie prezentovaného diela. Môžem však s určitosťou potvrdiť, že výber scénického čítania, ako kľúču k spracovaniu tejto hry, je skvelou voľbou. Formálne v tom prípade nie je čo riešiť, text je funkčný, vďaka kontrastu hlavných postáv je automaticky prítomná dynamika, aj napätie. Veľmi mi imponuje to, že javiskový tvar je podriadený textu, čím odpadá herecká exibícia. Herec je nositeľom informácie, o postave, téme, myšlienkovom pochode.

Scéna Michala Spratka je zložená z dobových reálií, dominuje jej stôl, za ktorým po celý čas sedia a konverzujú hlavné postavy, kostýmy tiež podliehajú dobe, v ktorej sa dej odohráva. Zhrnuté a podčiarknuté - každá zložka je skrátka len tým, čím je.

Posledným postrehom je vycítenie cieľovej skupiny tejto inscenácie. V prípade tohto konkrétneho predstavenia si myslím, že to bola skupina divadelných kritikov, zväčša staršej generácie, ktorí tvorili veľkú časť diváckeho ansámblu. Svojou prítomnosťou a reakciami vnášali do priestoru veľmi príjemnú a autentickú kulisu, ich vkladom bola životná skúsenosť, vzhľadom na to, že žili tému Dienstbierovho textu v reálnom čase a možno viac-menej aj na vlastnej koži.

Hana Launerová